V tomto krátkom článku Vám ponúknem pár stručných myšlienok na prehodnotenie. Vyberte si z nich čokoľvek Vás môže posunúť vo vnímaní správania Vašich detí ďalej.
Pozornosť.
Aká je vaša prítomnosť pri dieťati a jeho hre? Niekedy si deti pýtajú pozornosť tým, že rodiča volajú sa hrať. Ak chcete túto túžbu po pozornosti naplniť, skúste sa skutočne sústrediť iba na túto jednu vec. Neriešte telefón, varenie ani iné povinnosti a oddajte sa na 100% iba hre. Vašu prítomnosť však nemusíte nutne prejavovať tým, že dieťaťu zasahujete do hry. Nemusíte robiť nič, ani priveľa hovoriť. Skúste tento čas prežiť naozaj s pokojným srdcom odovzdaným dieťaťu a jeho potrebám. Niekedy môže byť ťažké nezasahovať do hry, prípadne neopravovať a nevylepšovať hru vášho dieťaťa. Niekedy je ťažké sa skutočne utíšiť a previesť svoju pozornosť iba na dieťa. Ale tento čas vás oboch naplní ničím novým, hlbokým a zbližujúcim.
Veľa podnetov
Ak vidíte, že dieťa sa nevie na hru sústrediť a vie sa samé hrať iba krátku chvíľu, pomôžete mu pomôcť nerozptyľovať pozornosť tým, že rapídne znížite počet hračiek. Napríklad na 5 obľúbených. Ostatné hračky môžete odložiť do krabice a po pár dňovom odstupe ich z krabice zamieňať za tie v dome. Plná sústredenosť predlžuje čas kedy sa dieťa vie hrať samé. Veľa podnetov však môžeme na dieťa chrliť aj my rodičia. Je to napríklad vyrušovaním hry, častým menením podnetov alebo činností. Ak máte deti, je nevyhnutné spomaliť. Aj svoje tempo a nároky na svoje úlohy, ktoré chceme stihnúť.
Celý deň môže byť hra.
Zapájanie detí do bežných činností počas dňa môže byť tiež hrou. Pre nás dospelých síce prichádza pocit nervozity z tejto predstavy, skúste si ale sami odpovedať na to, prečo. Prečo sa potrebujete stále ponáhľať? Prečo potrebujete mať veci perfektne urobené sami? Veď deň nemusí vyzerať tak, že sa budete neustále naháňať a stresovať a potom zrazu, keď bude všetko hotové budete pohodovo hrať. Pohoda môže byť aj počas povinností. Môže byť aj s dieťaťom. Je to o vašom nadstavení. Skúste sa hrať. Od rána. Neponáhľať sa a spolu miešať polievku, či triediť ponožky. Vaša nervozita sa na dieťati odzrkadlí možno aj neschopnosťou sa samostatne hrať.
Frustrácia.
Niekedy je príčinou toho, že sa dieťa nevie samé hrať to, že hračky, ktoré mu my ako rodičia ponúkame nie sú pre dieťa vekovo vhodné. Tým, že dieťa nevie, ako sa s hračkou hrať, cíti sa neschopné, frustrované a vyhľadáva blízkosť mamy a utešenie z tohto pocitu. Deti majú napríklad v istom období prirodzenú potrebu hádzať. Často je však táto potreba zastavená výstražným tónom a dieťa nechápe, prečo nemôže naplniť túto svoju prirodzenú potrebu. Preto častejšie vyhľadáva blízkosť mamy.
Dieťa má prirodzene veľký záujem objavovať a hrať sa.
My rodičia máme svojimi slovami a správaním veľký vplyv na tento záujem. Preto sa snažme hľadať cesty, ako dieťa podporovať, nebrzdiť strachom, nestresovať a nefrustrovať. Asi sa nám to hneď úplne nepodarí, ale každý malý krok sa odzrkadlí v správaní nás i našich detí.
Odporúčame voliť jednoduché hračky, ktoré podporujú fantáziu a tak dieťaťu pomáhajú viac sa vnoriť do hry. Jednou z takýchto hračiek je aj naša guličková dráha.
